Bola som niekým, koho som zvykla poznať

10. march 2012 at 9:19 | Radioactive Fox |  Written

Predstavujem si to.

Klopkajúci zvuk na chodníku, ktorý vydávajú moje čierne lodičky na vysokom opätku, keď zamierim do najbližšej kaviarne. Rozmýšľala som, že si predsta len zoberiem tenisky, a rozhodla som sa, že dnes budem elegantná. Ľudia mi vždy hovorili, že si ma nevedia predstaviť elegantne oblečenú, takže som zvedavá, čo by hovorili teraz. Ale uznávam, mám radšej pohodový, voľný a "plantavý" štýl.

S nervóznym úsmevom a dokonalou angličtinou si objednám café, vybavím pár telefonátov, idem ďalej.
Dvere obchodného domu sa otvárajú. V rodnej krajine som nikdy nevidela toľko krásneho oblečenia za takú dobú cenu tak blízko pri sebe. Aby som si kúpila všetko čo chcem by som potrebovala zlatú kreditku.
Asi štyri a pol hodiny sa tam prechádzam, zvažujem. Obzerám si svoje tetovanie. Aby mi pripomenulo kto som a kým som bola.
Nakoniec si aj tak kúpim pre čo som sem prišla, a odchádzam s dobrým pocitom z dvoch nových párov topánok, plnej tašky košieľ a tričiek a šortiek.


Skúseným pohybom ruky si zavolám čierny taxík, no ešte predtým sa pôjdem poprechádzať parkom a novými uličkami. Niekto by to mohol nazvať zabíjaním voľného času.
Pre mňa je to životne dôležité - bez svojho vnútorného kľudu, ktorý nikto nepochopí lebo nie je ja, by som nemohla existovať. V horšom prípade by som zas prepadla nostalgii. A to nechceme, že?
...no, chytím si taxík.
S dramatickým pohľadom si obzerám ulice a ľudí, rozmazané čmuhy, a snažím sa nájsť v tomto nekonečnom vesmíre nejaký poriadok. Ani bez toho neviem existovať.

Z malej kabelky vyťahujem peniaze a podávam ich vodičovi. Ten sa na mňa skoro ani nepozrie a pokračuje v svojom poslaní.
Malá kabelka ukráva aj malé kľúče, ktoré s trochou snahy vrazím do kľúčovej dierky (malej). Otočím a vkročím. Výťahom sa vyveziem na príslušné poschodie a hodím sa na veľký gauč. Vdychujem vôňu bytu, zaprataného malými aj veľkými dekoračnými blbosťami, obrazmi a oknami.
Mimochodom, jedno okno je dosť veľké, siaha od zeme až po strop a pokrýva celú jednu stenu, a práve teraz sa ním dívam na zapadajúce mesto. Samozrejme, že nezapadá mesto, ale slnko. Mesto bude žiť ešte do rána a ani potom si veľmi neoddýchne, ale veď to poznáte.
Alebo vám to aspoň pošepkali čierne mačky.

Inokedy by som strávila pozorovaním môjho mesta ešte hodnú chvíľu, teraz však zatiahnem nad tým veľkým oknom dlhý svetlý záves, prezlečiem sa, stlačím gombík a začnem tancovať.
Ani si neuvedomím, že už je toľko hodín, až keď mi ktosi zazvoní na zvonček.
Slúchadlo hovorí, že za mnou prišiel akýsi mladý pán, ale poznáte telefónne slúchadlá, klamú a nedá sa im veriť.
Ale tentokrát asi hovorilo pravdu, keďže naozaj za mnou prišiel akýsi neznámy mladý muž. V skutočnosti vôbec nebol neznámy, ale to iste viete.
Alebo vám to znova prezradili čierne mačky.

Vstávam opatrne z poslete, aby som nezobudila dlhé telo rozvalené na posteli. Najprv sa to snažím spraviť ticho a elegantne, ale poznám sa a viem ako to dopadne. Takže sa iba čo najrýchlejšie vypracem z periny, zakopnem o nočný stolík, takmer zhodím nejakú dekoráciu, jednu z tých menšich. Chytím ju a ani pri tom nenarobím veľa hluku.
Zlepšujem sa.
Vynadívam sa na seba v zrkadle, v mysli sa presvedčím aká som nádherná a ako je dobre, že som si nedala urobiť tú plastiku nosa. Aby bolo dielo dokonané, tíško otvorím dvere na šatníku a hodnú chvíľu len tak sedím opretá o stenu. Len tak, nič nerobiac, na nič nemyslieť. Proste žiť pre danú chvíľu.

Ešte so zalepenými očami si sadnem na starú stoličku, skepticky sa pozriem na veľkú bielu plochu a chytím do ruky štetec. Kedysi, keď som ešte chodila tak často na internet, som čítala, že "art never comes from happiness". Umenie nikdy neprichádza od šťastia.

Dovolím si nesúhlasiť.

 


Comments

1 ewelen ewelen | Web | 10. march 2012 at 9:31 | React

Přečetla jsem celý tvůj článek, to se často nestává, píšeš opravdu moc hezky. :-)

2 Snowy Snowy | Web | 10. march 2012 at 11:41 | React

Rozmýšľala som že sa sem pozriem či si niečo pridala. A pridala si niečo na čo by som ochotne čakala aj mesiac :D. Viac takýchto článkov!

3 Keirra Keirra | Web | 10. march 2012 at 11:45 | React

:-D No... tvoja predstava buducnosti je... akoby som to povedala... ocakavala som, ze to bude nieco tohto typu xD Ach ty a tvoj Londyn, anglictina a plastika nosa xD To by si zrejme nebola ty, co? :-D  :-D ale uzasne napisane, pacilo sa mi to. Nieco tohto typu by si mohla zakomponovat do toho pribehu ;-)

4 Mišel Stone Mišel Stone | Web | 10. march 2012 at 11:50 | React

naozaj uzasny blog :) nadherne kreslis :)

5 Lu Lu | Web | 10. march 2012 at 12:26 | React

Súhlasím v Ewelen, tiež som prečítala celý článok čo niekde vôbec nezvyknem. Pekne napísané.

6 Nadine Nadine | 11. march 2012 at 14:02 | React

Tak nejak si predstavujem tvoju predstavu budúcnosti (v podstate to čo povedala Keirra, aj keď ona to asi nemyslela práve trikrát vážne). Nevedela som, že to tu až tak nenávidíš...ja som iná hento by som nedokázala :) Zároveň úplne súhlasím so Snowy - dokonalé.
Môžem už len dodať, že mi lichotí tvoje rozhodnutie nespraviť si plastiku nosa, čím si nepriamo potvrdila svoje vlastné tvrdenie ;)

7 Ebi* Ebi* | Web | 11. march 2012 at 15:55 | React

jo, možná pak dám ze soutěže ;D Bohužel nemužu říct, že jsem těch 10 kilo zhubla jen zdravě :/ něco je i s anou..Ale tenhle blog byl nový abych se od ní už navždy, po několika pokusech, odpoutala! :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement