Prvá vodná

29. june 2012 at 16:06 |  zážitky
schválne, ktorá som ja?

Ako to vlastne začalo? Ako sa mohlo stať, že z totálnej katastrofy sa stala práve moja záchrana?
Viete, v šiestom ročníku to bolo fakt zlé.

Večné hádky, šikanovanie a ponižovanie dosiahli vrchol práve na plaveckom. A moja mama si povedala dosť. A prehlásila ma na inú školu. Kde som už dopredu poznala skoro celú triedu ale len jeden človek ma mal rád. Neznášala som to tam, i keď som nemala problém zapadnúť do kolektívu, hej,to mi vždy šlo.



I.
Prvý rok (teda siedmy ročník) bol hrozný. Nevedela som si zvyknúť a i keď to bolo lepšie ako na bývalej škole, stále som tam nemala naozajstné kamarátky. Teda až na jednu, hej, ale nebola som jediný človek v triede a ona sa bavila aj s inými. Fajn. Nebolo to zas tak špatné, príjemná zmena po tom čo som zažila, ale stále to nebolo ono. Neviem, možno to bolo tým katastrofálnym účesom, čo som vtedy nosila.

II.
8. ročník bol v pohode. Z nepriateľok na život a na smrť sa stali najlepšie priateľky na život a na smrť. Tie ostatné krehké povrchné priateľstvá s inými babami sa síce rozbili na milióny črepov, ale už som tam mala svoju partu, svoju skupinku. Áno spomínam si, vtedy "letelo" to skupinkovanie, každý sa bavil len s tými svojimi. Keď si spomeniem na tie časy, usmievam sa.Tajomstvá, flirt, hnev, sklamania atď. To už som bola pevnou súčasťou triedy.

III.
Ale deviaty ročník, ten bol najlepší.
Ako trieda sme sa dali dokopy. Neviem prečo to tak býva, ale pred koncom sa uzatvárajú najsilnejšie putá. Tak to so mnou bolo vždy. Skupinky pretrvávali, ale už to bolo jedno. Obľúbila som si aj "fajčiarky" aj všetky ostatné baby a prišli sme na to, že si budeme strašne chýbať. Začala som sa rozprávať aj s tými, na ktorých som sa predtým len z diaľky pozerala. Ani som si neuvedomila, že toto je náš posledný rok spolu. Najlepší kolektív sme začali byť na triednom výlete, na ktorý nikdy nezabudnem. Či v dobrom, či v zlom, to neviem. Odhalilo mi to plno právd a áno, aj sklamaní, som ale za to rada. Pretože už viem who is who.

IV.

A dnes, dnes bol náš posledný deň.

Všetci sme plakali.
A ešte teraz mi to úplne nedocvaklo.
Ale viem, že úžasný kolektív, plný takých úžasných, jedinečných, vtipných a šialených ľudí už nikdy nebudem mať. Že takých drzých žiakov naši zakomplexovaný a nenahraditeľný učitelia už nikdy nebudú mať česť okričať. Ale aj oni mi budú chýbať. Aj tie dlhé chodby, preplnené záchody, povestná jedáleň. To všetko.

Zaschnuté uhorky na stenách.
Krabičká plná plesní a ktoviečohoeštevšetkého na okne. Autor neznámy, poznáme.
Opustená arafatka v Ninovej lavici.
Tie smiechy. Tie trapasy. Chybenzing, Ninstejšns, Patrición.

Ako sa tento článok zvrtol v toto nudné a nostalgické rozprávanie sama neviem.Mám toľko spomienok, že to nejde všetko napísať. Toľko zážitkov.Toľko pokazených fotiek a toľko mŕch :).Je mi jedno či si to niekto prečíta.Táto trieda bola naozaj mojim vykúpením, mäkkým a tučným leukoplastom na krvácajúcu ranu v mojej psychike.

Zocelila som sa, som sebavedomejšia, cieľavedomejšia, spoločenskejšia a šialenejšia. Nikdy som nebola silnejšia. Milovanejšia. Oni ma istia,sú to pevné ruky, čo ma zozadu istia. A ak sa sa aj nabudúce šmyknem na tých našich nekonečných školských schodoch, tie ruky ma chytia.
Aj keď ako sa rozlezieme na stredné a už nebudeme spolu, budem na vás spomínať.. a budeme sa stretávať. Písať si. Robiť stretávky. To je jedno, to silné prežije. Nikdy neprestanem byť vďačná mame, že ma prepísala na túto školu.

A to všetko vďaka nim.
9.A, NIKDY NA VÁS NEZABUDNEM. Ľúbim vás deti. :*
 


Comments

1 Snowy Snowy | Web | 29. june 2012 at 19:58 | React

neviem čo mám napísať, možno iba: kiežby.

2 Jamie Jamie | Web | 30. june 2012 at 19:03 | React

Za tohle teď vlastně můžu bejt ráda, že jsme na gymplu a skoro všichni pokračujeme dál.. :)

3 saša. saša. | 2. july 2012 at 19:37 | React

Veľkou náhodou som našla tvoje tumblr, takže som si všimla že tam máš aj tento blog, tak som tu a netuším či vieš kto som, ale v podstate by si mohla, z toho ako opisuješ šiesty ročník ktorý bol seriózne tragický a na plavecký spomínam už len ako na najhorší týždeň svojho života. Ale presne ako si napísala, posledný rok sa všetko akoby dá "dokopy". My sme boli od šiesteho ročníka dosť naštrbené a nebavili sa spolu, ale keď odišla Katka tak sme sa všetky strašne zmenili a tiež sme utvorili dvojice a spolky ktoré dlho nevedeli vydržať a hádky pokračovali až do trištrvtiny deviateho ročníka a aj ja som sa surovo hádala s našimi dievčatami (teda hlavne s Miškou s ktorou som mala vážne problémy) až do koncoročného výletu kde sa z nás stali "veľké kamarátky". Potom sme zasa všetci plakali za ľuďmi s ktorými sme si veľakrát ani nevedeli povedať "ahoj". Ale aj ja sa ti ospravedlňujem za to, aká hnusná som bola. Vážne. Boli sme strašne hlúpe a detinské, robili si zle zo strašne hlúpych dôvodov. A z veľkej časti som aj rada že toto všetko je už za mnou a idem ďalej. Základka bola ťažká, ale posúvame sa ďalej aj keď nám budú chýbať ľudia s ktorými sme vyrastali a boli kvázi naša druhá rodina. Prepáč za siahodlhý komentár, ale napísala si krásny článok ktorý som komentovať musela. :D

4 D. D. | Web | 4. july 2012 at 10:59 | React

Strašne krásny článok. Je mi naozaj ľúto toho šiesteho ročníka, v podstate som si aj ja niečo podobné vytrpela v piatok ročníku od dvoch spolužiačok.
Inak je strašne krásne ako v deviatom ročníku drží trieda pokope a aj nepriateľky si uvedomia, že si budú navzájom chýbať.

5 Bonitka ◡‿◡✿ Bonitka ◡‿◡✿ | Email | Web | 6. july 2012 at 5:26 | React

Krásna fotka ! :) Pekný ste ^^~

6 Nikkie Nikkie | 24. july 2012 at 0:31 | React

Viem že bol zákaz komentovať fotku, ale musím skonštatovať že tvoja nenápadná snaha zmenšiť tu fotku natolko aby tam nebolo nikoho vidieť sa vydarila :) ten článok je nádherný, viem čo si si prežila poznám ťa a aj ja možno zažijem ten pocit, keď sa všetci ludia čo spoli strávili vela rokov nadobro rozchádzajú, niekedy v maturitnom ročníku...nemám čo dodať :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama