Som pesimistická

2. june 2012 at 14:51 |  myšlienky

Chystám sa vám napísať, ako som prežila moju záverečnú vernisáž. Pričom prezentovanie a monológy na verejnosti nie sú práve moja parketa. Vkročila som tam s neblahou predtuchou. Do tej milej farebnej budovy, kde každý štvrtok strávim dve hodiny pokoja a smiechu.

To hore to je pôvodný návrh. A dopadlo to úplne inak. Čo iného by sa odomňa, väčnej zmätkárky, dalo čakať, že?


Ako už mám vo zvyku, vždy čakám to najhoršie.
Dopredu som rátala s tým, že sa počas výkladu zakoktám, potknem, budem hovoriť príliš ticho.
Alebo, a to sa mi stáva najčastejšie (hlavne, keď idem nahlas čítať alebo predniesť nejaký príhovor), sa zaseknem a budem si musieť neviemkoľkokrát odkašľať, aby som mohla vôbec hovoriť.

Samozrejme prišla ma tam podporiť aj pani ehm slečna polodomáca. Ale bola som z jej prítomnosti ešte viac nervózna. A aj zo ségry, maminy, a ďlašej stovky ľudí, čo sa tam prišli pozrieť na dielka svojcih ratolestí. Tlačili sme sa v tých malých preistoroch a všetka moja pozornosť sa zameriavala na snahu nadať sa pošľapať zaživa.

Isteže som ja musela prezentovať svoju prácu hneď druhá. Učiteľka si delodramaticky stala vedľa mňa. Všeky oči sa upierali na mňa a ja som sa nadýchla a začala hovoriť... a samozrejme som si musela dva krát odkašľať.

A začala som rozprávať. V momente som zabudla všetko, čo som si dopredu pripravila. Tak som trepala čo ma prvé napadlo. Podľa reakcii ľudí to asi také zlé nebolo. A keď som nakoniec dodala: "...obraz je taký depresívny a pesimistický, no pretože som sama dosť pesimistka..." tak sa dokonca všetci zasmiali. OMFG oni sa zasmiali na niečom čo som ja povedala.

Šok.
A potom úľava.
Myslím, že už nikdy nebudem nervózna pri príhovoroch.

http://fc01.deviantart.net/fs71/f/2012/154/4/2/___a_half_remembered_dream_by_heww-d523nrs.jpg
Ja viem že je to tmavé. Depresívne a vôbec nie dokonalé. Ale už po tisíci krát hovorím: nemalo to hlbší význam. Jednoducho to tak vyšlo.

Na to, že je to moja tretia maľba vôbec je to fajn.
Ale myslím, že nakoniec to celé nedopadlo až tak zle.
Vlastne to bolo fajn.

Sorry za rozmazanú fotku. Toť môj mobil s troj-megapixelovým foťákom. Ale uznajte, vyzerá to dramatickejšie :3.
 


Comments

1 Zoe Zoe | Web | 2. june 2012 at 18:29 | React

:O Je to dokonalé! Chci umět kreslit jako ty :3

2 Zoey Zoey | Web | 2. june 2012 at 19:45 | React

Tréma... poznáme :D Ale určite si to zvládla skvele! :-)
A ten obraz je dokonalý! Fíha, máš fakt talent :-)

3 summer summer | Web | 2. june 2012 at 21:01 | React

som rada, že si to nakoniec zvladla :)
a ten obraz je tak krasne smutny woow

4 Lulu Lulu | Web | 6. june 2012 at 20:22 | React

tento obraz by som od teba aj kúpila :D páči sa mi :) keď sa aj zasmiali, tak určite to bolo v pohode ..
Ja som trémistka bola, ale odkedy som absolvovala štyri pohovory v priebehu dvoch hodín, tréma sa u mňa neobjavuje.. Ale ja keď som nervózna viem rozprávať bez jedinej chybičky, len neviem stáť na nohách, lebo sa mi trasú kolená :) :D čiže..neviem ani čo je horšie :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama