Don't keep calm.

2. september 2012 at 9:31 |  Drawn and painted
Ja som len chcela prežiť tento deň v pokoji.
Piť horký zelený čaj, prevaľovať sa v posteli, kresliť, kochať sa novou IKEA poličkou a výnimočnému poriadku v izbe, variť, venovať sa B.C.mu, pozerať stupídne programy v telke, stretnúť sa s Cristinou a Alice, prípadne si zahrať Assassin's Creed Revelations.


Jednoducho prejsť posledným dňom prázdnin tak ako chcem ja, v relatívnom kľude.
A nie sa hádať s matkou o tom, čo je poriadok.
O tom, že potrebujem súkromie, pretože ľudia v mojom veku ho proste potrebujú.


Že toto je moja izba a nie jej, a že keď som včera minimálne päť hodín v kuse upratovala, triedila veci, vysávala a utierala prach, tak že to podľa mňa stačí. A to, že mám pár zvyšných papierov a kníh v nočnom stolíku a stole, že takéto detaily môžem upratať hocikedy inokedy, len nech ma dneska nechá na pokoji.

Ach bože som nasratá. A keď som nasratá tak namiesto toho aby som jej to vykričala do ksichtu zlosť radšej vyjadrím inak. Niekedy boxujem do vankúša, búšim päsťami po posteli ako zmyslov zbavená kým nepadnem únavou. Teraz som pre zmenu niečo načarbala.



Áno, budem to v sebe dusiť kým nevybuchnem. To, že tým svojím tónom ktorým hovorí ma vytáča do nepríčetnosti a že väčšinu času vlastne rozpráva len o tom čo musím upratať. A to teda že vie veľmi dlho rozprávať o tom aká som drzá, nevychovaná, že ak sa nebudem správať slušne tak mi nebude dávať peniaze (hh ktoré mi už ani teraz nedáva ale šak okej), zatrhne mi počítač a podobné pičoviny. Preboha šak to sú len hormóny, ona predsa vie aká som!

Hm. A ja stále neviem čo si zajtra oblečiem.
 


Comments

1 snowy snowy | 2. september 2012 at 11:48 | React

poznááme, hlavne keď si sadnem že idem niečo robiť a už: "nemóóhla by si prísť dole??" inak mala som na dnes rovnaký plán, ale rodina sa rozhodla systematicky mi ho zničiť :/. ach, posledný problém je večný ;).

2 wonnie wonnie | Web | 5. september 2012 at 11:46 | React

Ja som sa o mojom súkromí hádala s mamou donekonečna.. nakoniec som vzhladom k finančnej situcáii musela ustúpiť. Súkromie nemám a oizbu sa stále delím z bratom, nápad na presťahovanie každý ignoruje :D, proste som nemala na výber, jediné čo ma drží pri zdraví je pradstava toho, že raz budem mať svoje súkromie, svoj kút aj so svojim nábytkom a budem si tam robiť čo sa mi zachce. A o poriadku sa hádame stále lebo aj do tej izby čo mám s bratom sa jej v jednom kuse niečo nepáči. Niekedy ju podozrievam že trpí tou chorobu keď ľudia majú nadmerné nutkanie upratovať. A tiež vie pri tom neskutočne veľa rozprávať.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement