zážitky

just tired

7. september 2012 at 18:18 | vaša rf

O štvrtej som sa dokymácala domov, totálne fyzicky a emočne vyčerpaná. Pred nástupom do novej školy som sa nestresovala, vážne nie. Už som si tým raz prešla, takže som bola v kľude. A za ten prvý týždeň, čo som sedela v nocej lavici som stihla zistiť pár vecí. A to ►

1. Že väčšina báb je divná. 7-8 je v pohode a dá sa s nimi pokecať, 3 sú namyslené pipky, s asi 4 alebo piatimi sa vôbec nerozprávam because of reasons a ďalšie štyri vyzerajú v pohode ale akokeby nejavia snahu sa zapojiť do kolektívu a bavia sa len medzi sebou.

2. Profesori sú... okej. Asi dve alebo tri profesorky mi nevyhovujú, inak fajn. Slovinu máme len 2x týždenne, litiku len raz. Matiku 4x, čo je tiež okej. Ale nemčinu máme trikrát a to je katastrofa! Angličtina štyri krát, pohodička. A tak. Nejdem to tu celé vypisovať.

A na to, že mám všeobecný strach z ľudí?
Som na seba pyšná, že som sa tak dobre zaradila a oslovila naozaj veľa spolužiakov. Celkový dojem je rozporuplný.

Len toľko chcem ešte na záver povedať, že končím s týmto blogom. Pozná ho príliš veľa ľudí čo ma poznajú. Doteraz mi to nevadilo... ale časom som prišla na to, že nemôžem písať čo chcem. A ako čerešnička na torte si to tu čítaš ty, Paľo. A to bola posledná kvapka.

Mala som rádioaktívnu líštičku naozaj rada, prirástla mi k srdcu. Hlavne ten názov.
Takže, založím nový blog. A už ho nikomu z okolia nepoviem. Píšte maily ak chcete adresu, ja sa ozvem.

Normálne cítim nostalgiu :(.

Upgrade

25. august 2012 at 22:12
Dnes som sa totálne zničená, uťahaná ako pes a zdevastovaná vrátila z dvojdenného pobytu v Bratislave. Čo ma primälo ísť do tohto škaredého, betónového a vrcholne nesympatického mesta? IKEA. Milujem švédsky štýl.

V mojej divnej hlave, ktorá sa stále pýta po zmene, mi už dlho strašila myšlienka na renovovanie mojej izby. S detským nábytkom ktorý mám už hádam osem rokov naozaj nie som spokojná. Bohužiaľ nemáme na nový, tak musím improvizovať.

Para-para-paradise

22. july 2012 at 9:43
http://fc08.deviantart.net/fs71/f/2012/204/c/b/eat__by_heww-d589qto.jpg
Nenamaľovaná a neučesaná, a predsa som sa rozhodla obetovať sa pre vyššie dobro a ukázať moju tvár svetu. Momentka na ktorej nevyzerám viac menej ako ja, takže toľko k tomu.

Dlho som to odkladala, ale teraz mi už nezostáva nič iné, ako sa k tomu konečne dokopať. K článku o Slovenskom raji. Boli sme tam od 14.07. do 21.07. a bol to rozhodne jeden z najlepších týždňov leta. Apartmán sme mali krásny, počasie mohlo byť aj horšie, ľudia boli najlepší.

Prvá vodná

29. june 2012 at 16:06
schválne, ktorá som ja?

Ako to vlastne začalo? Ako sa mohlo stať, že z totálnej katastrofy sa stala práve moja záchrana?
Viete, v šiestom ročníku to bolo fakt zlé.

Večné hádky, šikanovanie a ponižovanie dosiahli vrchol práve na plaveckom. A moja mama si povedala dosť. A prehlásila ma na inú školu. Kde som už dopredu poznala skoro celú triedu ale len jeden človek ma mal rád. Neznášala som to tam, i keď som nemala problém zapadnúť do kolektívu, hej,to mi vždy šlo.
 
 

Advertisement